Keď chce štát šetriť, takmer vždy si spomenie na spotrebné dane z alkoholu a cigariet. Už na jar sa zvýšila daň na lieh o takmer tretinu a teraz analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) a Inštitútu pre finančnú politiku (IFP) ministerstva financií odporúčajú, aby sa zrušila aj nulová sadzba na takzvané tiché víno. Šumivé víno, napríklad sekt či prosecco, takú výnimku nemajú.
Podľa návrhu analytikov by sa mala od roku 2025 sadzba dane z tichého vína zvýšiť na úroveň piva, čo je 39,45 eura na hektoliter v prepočte na obsah alkoholu. V dlhodobom, presnejšie nešpecifikovanom horizonte by sa mala sadzba vyšplhať až na úroveň šumivého vína (79,65 eur/hl).
Do štátnej pokladnice by to podľa prepočtu analytikov mohlo priniesť 37 miliónov eur ročne.
„Tieto výnosy sú maximalistickým scenárom, ktorý vychádza z objemu predaného tichého vína, zvýšenia spotrebnej dane na úroveň šumivého vína a dodatočnej DPH,“ vysvetľuje Dušan Paur z IFP s tým, že daň na úrovni piva by priniesla ročne 20 miliónov eur.
Pálenka zdražie o dve eurá. Prečo nie aj pivo a víno, pýta sa majiteľ destilérky Čítajte Zástupcom vinárov sa tento nápad nepozdáva. Reagujú, že po koronakríze a pandémii je situácia v ich sektore veľmi zlá. Predaj vína cez obchodné reťazce podľa nich vlani klesol o desať percent.
„Tento rok prepad pokračuje. Ľudia veľmi šetria, takže spotrebná daň bude klincom do rakvy vinárom,“ tvrdí výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková.
Prečo daň neobnovili
Spotrebná daň na tiché vína bola zrušená na začiatku milénia a odvtedy sa napriek viacerým pokusom neobnovila.
Napríklad v krízových rokoch 2011 a 2012 sa v rámci konsolidačných opatrení vlády Ivety Radičovej uvažovalo so sadzbou 33,75 eura na hektoliter, čo by podľa vtedajších prepočtov znamenalo zdraženie sedmičky vína o 30 centov.
Vyššiu daň v podobnej výške (33,33 eura/hl) vytiahol aj minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer) za druhej Ficovej vlády.
